RABÍNI-RABBIK-RABBIS: SAUL BRACH 1865 - 1940 ZLATÉ KLASY / KOŠICE

               SAUL BRACH
                     1865 - 1940

(Žitnoostrovskí rabíni)

pôsobiská:
Zlaté Klasy(Gross Magendorf, Nagy Magyar ),
Carei(Nagy Károly),Košice

Eliezer ben Chajim(1829-1884), otec rabína Bracha, bol prisťahovalec z českého Přerova do Nitry. Oženil sa s Libou/Elizabeth Friedlender, dcérou šuranského rabína Jakoba Meir Cvi Friedlendera - a 25.2./29.švatu 1865 sa im tam narodil syn Salamon/Saul.Aj Eliezerov brat Jehuda sa oženil s ďalšou dcérou rabína Friedlendera s Klerl/Klarou.
Už v detstve bola výrazne zjavná nadanosť rabína Bracha, čo predznačovalo jeho budúcnosť ako jedného z najvýznamnejších rabínskych autorít v Uhorsku-Československu. Od štyroch do jedenástich rokov bol žiakom melameda reba Jakoba. Potom na dva roky, do jeho bar micva chodil do dvoch nitrianskych ješív. Len dva mesiace po bar micva ho matka odprevádza na ješivu v Chuste (Ukrajina)na čele ktorej stál Maharam Moše Schick(1807-1879,pred tým rabín vo Sv. Jure,jeden popredných žiakov Chatama Sofera). Rabín Schick spozoroval veľkosť chlapca, no začaté štúdium po deviatich mesiacoch prerušila rabínova smrť v r.1879. V tom istom roku išiel do ješivy v Mattersdorfe (Nagymárton), kde bol nepretržite štyri roky.Domov odchádza vo veku devätnástich rokov z dôvodu smrti svojho otca,ktorý zomrel 20.5.1884. Po šive sa chcel pôvodne vrátiť späť do Mattersdorfu, ale nakoniec pre rôzne povinnosti ostal doma. Ako dvadsať ročný odchádza na ješivu do Szigetu. Smichu-ordinovanie získava v r. 1892 a v tom istom roku sa stáva rabínom v Gross Magendorfe/Zlatých Klasoch/Nagy Magyar, kde pôsobí do r. 1910.

Viedol tu ješivu, pokračoval tak v šľapajach svojho predchodcu rabína Moše Katza,ktorý ju založil v r.1888. Sú známe okolnosti jeho pozvania za rabína do Magendorfu. Delegácia magendorfskej kehily sa vypravila do Satorajújlehly s návrhom pozvať ho za rabína. Súhlasil, so žiadosťou, že mu tam bude umožnené otvoriť(viesť) vlastnú ješivu.
Hoci Saul Brach žil teraz v chasidskom meste Satorajújlehly Židia z Oberlandu v Magendorfe verili v jeho vymenovanie za rabína, pretože pochádzal z Nitry a nosil odev oberlandskych Židov, vrátane kravaty a šiat. Delegácia sa vrátila do svojho rodného mesta s dobrou správou, že našli oberlandského rabína v Satorajújlehly . Magendorfské židovstvo však bolo sklamané, keď ho pri privítaní nevideli v očakávanom oblečení. Na počesť svojej novej pozície rabína si svoje oblečenie oberlandskeho štýlu zamenil za dlhý chasidský kabát a široký, zamatový klobúk. Obec si hneď uvedomila,že získali rabína, ktorý nebol fazed vo vystupovaní a zostal verný vo svojich princípoch.
Vo svojom inauguračnom prejave povedal vážne posolstvo židovským obciam v Oberlande. Zaujal svoju pozíciu veľmi jasne: "Som váš nový Rav, majte istotu, že budem dbať na vašu obozretnosť voči chinuch, kašrutu a taharas hamišpacha."
Magendorfský Židia pozývali nového rabína a rebecin do svojich domovov na overenie, či kašrut v ich kuchyniach je podľa počtu úderov v súlade halachou. Rabín Brach hovorieval, "Rabín obce, ktorý nevie, čo sa varí v jeho kehile nie je dobrým rabínom“.
V spomienke detí sa zachoval príbeh, o magendorfskom mäsiarovi, ktorý sa vždy hneval na šocheta keď vyhlásil, kurča sa treife. Pri jednej príležitosti mäsiar fyzicky napadol šocheta. Na druhý deň išiel za rabínom Brachom a položil nôž na stôl s plačom, že už nemôže naďalej znášať mäsiarovo obťažovanie a rezignuje. Rabín upokojoval šocheta a vyzval ho, aby pokračoval vo svojej práci a nevenoval pozornosť mäsiarovmu obťažovaniu.V ten istý deň padol mäsiar do bezvedomia a jeho rodina to vnímala, ako odplatu od Cadika. Išli rabína Bracha prosiť o odpustenie a žiadať ho, aby sa modlil za zdravie ich otca. Rabín zostal však o samote dva dni vo svojom dome. Na tretí deň súhlasil so stretnutím mäsiarovej rodiny. Rabín povedal rodine, aby zašepkali do ucha mäsiara, že ak by vzal na seba tri uznesenia, tak sa uzdraví a bude žiť ďalších desať rokov. Tieto tri uznesenia boli: nerobiť naprieky šochetovi, opäť posielať všetky svoje deti, do ješivy, aby dokončili štúdium Talmud Tora, a zaplatiť peňažnú sumu, ktorú by rabín určil. Potom, čo rodina odovzdala túto správu do ucha mäsiara, zažmurkal na znamenie súhlasu. Hneď potom sa obnovilo jeho zdravie.O desať rokov neskôr, keď bol už Saul Brach rabínom v Nagy Karoly, dostal list od mäsiara v ktorom sa písalo, že jeho desať rokov sa blíži už ku koncu a požaduje, aby rabín Brach požiadal Všemohúceho pridať ďalších desať rokov k jeho životu. Rabín to úsmevne komentoval slovami: "On si myslí, že v nebi je stále trhový deň."
Oženil sa s Rebekou(Regina)(*1872)dcérou bohatého Naftali Cvi Krausza pochádzajúcou zo Sátoraljaúlyhely, kde žili tri roky. Mohol sa tam za ten čas bez finančných starostí venovať štúdiu a založil tam aj ješivu. No zakrátko zomrel jeho svokor a rabín zostal bez dobrodinca. Mali trinásť detí, štyria synovia a jedna dcéra zomreli v detstve. Po odchode zo Zlatých Klasov ho tu vystriedal Jozua/Jehošua Bu(chs)xbaum ktorý tu pôsobil do r.1923, kedy tento odchádza za rabína do Galanty. Potom rabín Brach pôsobil v rumunskom Carei/Nagykaroly / Grosskarol, kde ho po jeho odchode na nové pôsobisko nasleduje vtedy mladý Joel Teitelbaum(1887-1979)z ukrajinského zakarpatia Iršavi/Ilosvi, známy aj ako tkz. satmarsky rebe. Nakoniec pôsobí ako už uznávaný gaon, av bet din v Košiciach. V rokoch 1904-1940 napísal množstvo diel, z ktorých sú viaceré knižne vydané. Patril k dôležitým rabínskym autoritám, urputný odporca sionizmu. V mesiaci tamuz r.1909 cestoval rabín Brach do Eretz Jisrael, aby navštívil svoju matku, ktorá už žila tam. V roku 1934 bol v kúpeľnom meste Marianske Lázne popri ktorých navštívil obce susediace s Karlovými Varmi. Jeho syn Naftali Cvi Brach bol posledným rabínom v Zlatých Klasoch, o ktorom bolo známe, že bol bojovník za pravdu a zákon, miloval svoju obec a obec milovala jeho. Aj za sťažených predvojnových podmienok udržoval ješivu pokiaľ to bolo možné. Aj on patril k deportovaným a zahynulým počas holokaustu v r.1944.

ohel rabína Bracha

Rabín Saul Brach zomiera vo veku 75 rokov,26.švat-u, čo je 4.február r. 1940 po 48 rokoch rabínstva- po osemnástich rokoch Zlatých Klasoch, štrnástich v Carei a nakoniec šestnástich rokoch v Košiciach. Je pochovaný so svojou milovanou manželkou rebecin Rebekou, ktorá ho predišla o deväť rokov, zomrela 20.nisan-u,7.apríl r.1931.Odpočívajú v bet oheli v košickom ortodoxnom cintoríne. Na maceve má okrem iného spomenuté, že bol rabínom v Magendorfe,v Karoly a v Košiciach.
Jedným zo známejších žiakov rabína Bracha z košickej ješivy bol rabín Rafael Blum(1911-2005), ktorý prežil šoa, po vojne sa aktivizoval v obnovení košickej kehily, neskôr do smrti pôsobil v USA.

jan hevera