SAMUEL ROTH 1883-1944 Sátoraljaújhely/Šamorín

         SAMUEL  ROTH

 

                1883-1944
foto:Livia Bitton Jackson
                   (rabíni zo Žitného ostrova)


 pôsobiská:Pomáz, Sátoraljaújhely

Rabín Samuel Roth sa narodil 20.5.1883 v Diosförgepatony/Orechová Potôň, pri Dunajskej Strede. Bol synom ctihodného učenca,chazana-kantora, mohela, šamorínskej obce,kde sa neskôr rodina presťahovala,  Simchu Cvi/Hermana Rotha(1854-1924) a Lei/Leni Helen rod.Grosz(1858-1929). Otec bol rodák zo sabolčškej obce Buj  a  venoval sa aj obchodu. Matka bola rodáčka zo zemplínskeho Cigándu. Samuel bol  zo siedmich detí.Traja súrodenci boli učiteľmi, Moše/Moritz v Oradei, Abraham Eliahu  v Kisvárde a Cerl/Cecilia vyd. Frankfurter v Miškolci.

Za manželku mal prvostupňovú sesternicu Rebeku/Reginu Fogel narodenú 21.5.1882 v Abaújszántó, dcéru miestneho šamesa Bernáta Fogela a Rozi Roth. V Abaújszántó sa snúbenci zobrali tesne  po svojich narodeninách, 22.5.1907. Boli bezdetní.

Pokiaľ vieme, pôsobil ako rabín najprv v Pomáze a odtiaľ  sa v r. 1921 dostal za hlavného oblastného a krajského rabína (status qvo) do zemplínskeho Sátoraljaújhely, inak strediska chasidizmu v Maďarsku.

synagoga v Sátoraljaújhely-Status qvo

 

 

 

 

 

 

Podľa spomienok netere po sestre Lore, univ.profesorky dejín a spisovateľky Livie Bitton-Jackson(Elli Friedmann),si rabín Roth išiel najprv pýtať radu i požehnanie od svojho otca Simchu Cvi do Šamorína, keďže nastávajúca obec bola staus qvo, kde bola obava, že by mohla byť liberálnejšia a mladý rabín by sa mohol prispôsobiť. Otec mu ale s dôverou povedal: ,,Šmuel, keď tam ty budeš rabínom, tak tá obec bude zbožná. Len choď máš moju dôveru“.Nie že by teda on mal stratiť vieru, ale že on ju tam prinesie a utvrdí v jej pravosti.

Obec sa svojou zbožnosťou pod jeho vedením stala taká chýrna, že keď sa neskôr v najťažších časoch v koncentračnom  tábore Osvienčim hovorilo o status qvo obci v Sátoraljaújhely, hovorilo sa o nej ako o zbožnejšej ako bola samotná ortodoxná a to vďaka rabínovi Rothovi, ktorý do nej vniesol ducha skutočnej zbožnosti.

Jeho výrok a odraz charakternosti v čase deportácií, keď ho chceli zachrániť a mal ponúknutý útek do vtedajšej Palestíny, hovorí za seba : ,,keď ma môj národ(moji ľudia)kedy potreboval, tak je to teraz, ja ich nenechám...“  (kniha Sátoraljaujhely évkonyve).

Po smrti otca Simchu Cvi  v septembri  1924, si matka Lea žiadala presťahovať sa k nemu do Sátoraljaújhely. Tu pobudla do svojej smrti v januári 1929(na ulici Rákoczi 33). Zomrela o druhej hodine poobednej, zrejme v značných bolestiach, na rakovinu pečene vo veku 71 r.  Jej prosba na deti však bola, aby bola pochovaná v Mliečne(Židovský cintorín pôvodnej starej obce pri Šamoríne)vedľa svojho manžela. Náročnosť tejto žiadosti nebola len vo veľkej vzdialenosti, ale aj v krutej tohoročnej zime, kedy boli neobvyklo až 40 stupňové mínusové mrazy.  Prevoz v trojvrstvovej rakve pre veľký sneh a zimu trval vlakom vyše  týždňa. Nakoniec však jej túžba bola deťmi naplnená. 

Rabín Samuel Roth nakoniec završuje svoj život 61 ročný,martírskou smrťou spolu so svojimi súvercami v šoa  15.5.1944 v Auschwitzi.Z rodiny zahynuli aj brat Moše s manželkou Ester,sestra Serena Berger,brat Abraham Eliahu s manželkou, švagor Markus Friedmann a i. Prežili len súrodenci Aron,Lora Friedmann, Cerl s manželom Mártonom Frankfurterom  a niektorí synovcovia a netere. 

maceva Simchu Cvi Rotha v Mliečne,otca rabína Rotha