RABÍNI-RABBIK-RABBIS: DAVID KOHN BISTRIZAR/BISTRITZ 1815/17

DAVID KOHN BISTRIZAR

1815/17 – 1864

(Žitnoostrovskí rabíni)

maceva rabína Bistrizara v Mliečne

Pôsobiská:Senica(Senitz),Mliečno(Milchdorf,Tejfalu)

Významná Uhorská rabínska osobnost 19.st., ktorej sa venovali aj židovské encyklopédie. Kvalitu jeho rabínského vzdelania zabezpečila najmä bratislavská ješiva a jej hlavný predstaviteľ Chatam Sofer(Moše Schreiber 1762-1839), ktorého bol žiakom. Rabíni vyšlí z tejto školy boli známymi a významnými učencami 19.st., žiadanými v Uhorsku i vo svete. Svoje vedomosti zdieľal a si ozrejmoval aj v komunikácii hlavne cez korešpondenciu s rabínskými kapacitami, ako boli známy dunajskostredský rabín Jehuda Aszud(1796-1866), ktorý bol toho času pri začiatku jeho rabínskeho pôsobenia v Senici, Moše Schick(1807-1879), rabín vo Sv.Juri a v Chuste,-potom rovesník,spolužiak, syn Chatama Sofera a jeho nástupca Abraham Šmuel Benjamin Schreiber (Ketav Sofer,1815-1871), Joel Ungar(1800-1885) rabín v Pakši a i.

Napísal niekoľko halachistických-výkladových prác, nie všetky sa však zachovali. Komentár k Šulchan aruchu s názvom ,,Bet David“ napísaný s najväčšou pravdepodobnosťou v Mliečne, vydal jeho syn Koloman Zev vo Váci v roku 1911.

dielo BET DAVID

http://www.hebrewbooks.org/8058
http://www.hebrewbooks.org/8059

V roku 1847/8 sa ujíma rabínského postu v Židovskej obci Mliečno(pri Šamoríne), kde nastupuje na miesto svojho už vtedy 90. ročného kolegu Jisaschara(Samuela/Salamona)Beera (1758-1848), ktorý onedlho po jeho nástupe zomrel. Tu pôsobí v celku 17 rokov. Svoje vedomosti zúročoval aj pri vedení miestnej ješivy, kde vychovával niekoľkých budúcich rabínov, z ktorých možno spomenúť aspoň mliečnanského rodáka, bratislavského talmudistu, rabína Salamona Lichtenfelda(1845-1937).

Ujváriho Židovský lexikon uvádza, že rok 1862, ale v skutočnosti rok 1864, bol pre rabína Bistrizara v podstate už posledným v Mliečne a bol na odchode, lebo bol pozvaný za rabína do Mádu /Hegyaljamád,Maďarsko- tu mal prísť po smrti rabína Filipa Natana Reinitza(1797-1862), no nahradil ho potom rabín Abraham Blum(1834-1907)/. Na šabat 14.júla 1864, počas bohoslužieb ale náhle zomiera, zrejme na srdcový infarkt.

Rok narodenia rabína Bistrizara je nateraz ťažko presne určiť, pretože máme dva roky jeho narodenia. Z matriky sobášov z r. 1856, kde má uvedený vek 41 rokov, vychádza rok 1815 a v matrike zomrelých z r.1864 v roku jeho smrti je uvedený vek 47 rokov z čoho vychádza rok narodenia 1817. Narodil sa teda v jednom zo spomínaných rokov v Považskej Bystrici (odtiaľ prímenie Bistritz, Bistricar), v rodine (chýrneho rodu Gomperz-Emerich) tamojšieho rabína Kolonmota(Koloman/Kálmán) Kohna a manželky Cirl. Otec bol v podstate pri zrode Židovskej obce v Považskej Bystrici v r.1804 a bol aj literárne činný.

hrob rabína Davida Kohena v Trenčíne

Brat Meir Kohn Bistritz(1820-1892) bol známy literát. Starý otec s rovnakým menom David Kohn, bol rabínom v rokoch 1772(?)-1783 Trenčíne, kde pôsobil do svojej smrti v r.1783.

Počas svojho raného pôsobenia v Senici popri Judovi Aszudovi, sa oženil s tamojšou rodáčkou Chana/Hany Mandl(*1817),dcérou Simeon/Simona(1777-1867) a Mirjam/Elizabet(1798-1851)Mandl-ových. V tomto manželstve vieme len o jednej v Senici narodenej dcére Bila/Bele/Betty*1839,ale je možné, že sa ich tam narodilo viac.

V Mliečne sa narodili ešte deti:

Cilli*1849,Benjamin*1851-1867 (zomrel v Senici), Salamon*1852-1855,Emerich* 1852-1855, Emanuel*1854, Fany*1855-1856.Betty bola r.1859 vydatá za Samsona/Simona Quastalera(*1835-1917), syna Meira a Ester/Netty (1804-1866) z Réce, kde aj žili,neskôr aj v Senci.Ona pravdepodobne dožila u syna Moritza v Bratislave, kde je aj v r.1906 pochovaná.

Aj dcéra Cilli bola v r.1867 vydatá rovnako do Réce za Sigmunda Quastalera(*1842) syna Moritza(*1804),podľa všetkého bratranca Simona Quastalera. Syn Emanuel sa oženil v.1878 v Senci za Francisku Fischer(*1856),dcéru Zallela a Rosalie r.Kohn.

Manželka Hany v septembri 1855 v Mliečne skonala na vtedy častú choleru, vo veku 38 rokov. V rovnaký rok z tej istej príčiny zomreli aj dve z ich detí.

V decembri 1856 sa rabín Bistrizar znova žení s mladou Hany Fischer (*1830)dcérou Hermana a Netty z Réce.V tomto manželstve majú dve deti(Herman*1857, Ráchel*1862).

Ako kohen je pochovaný na kraji židovského cintorína v Mliečne. Nad jeho hrobom stála najprv pieskovcová maceva-náhrobok,časť z neho sa zachovala. Tento náhrobok bol neskôr vymenený za nový z kvalitnejšieho kameňa s rovnakým prepisom textu.