RABÍNI-RABBIK-RABBIS: DAVID KOHN BISTRIZAR/BISTRITZ 1815/17

DAVID KOHN BISTRIZAR

1815/17 – 1864

(Žitnoostrovskí rabíni)

maceva rabína Bistrizara v Mliečne

Pôsobiská:Senica(Senitz),Mliečno(Milchdorf,Tejfalu)

Významná Uhorská rabínska osobnost 19.st., ktorej sa venovali aj židovské encyklopédie. Kvalitu jeho rabínského vzdelania zabezpečila najmä bratislavská ješiva a jej hlavný predstaviteľ Chatam Sofer(Moše Schreiber 1762-1839), ktorého bol žiakom. Rabíni vyšlí z tejto školy boli známymi a významnými učencami 19.st., žiadanými v Uhorsku i vo svete. Svoje vedomosti zdieľal a si ozrejmoval aj v komunikácii hlavne cez korešpondenciu s rabínskými kapacitami, ako boli známy dunajskostredský rabín Jehuda Aszud(1796-1866), ktorý bol toho času pri začiatku jeho rabínskeho pôsobenia v Senici, Moše Schick(1807-1879), rabín vo Sv.Juri a v Chuste,-potom rovesník,spolužiak, syn Chatama Sofera a jeho nástupca Abraham Šmuel Benjamin Schreiber (Ketav Sofer,1815-1871), Joel Ungar(1800-1885) rabín v Pakši a i.

Napísal niekoľko halachistických-výkladových prác, nie všetky sa však zachovali. Komentár k Šulchan aruchu s názvom ,,Bet David“ napísaný s najväčšou pravdepodobnosťou v Mliečne, vydal jeho syn Koloman Zev vo Váci v roku 1911.

dielo BET DAVID

http://www.hebrewbooks.org/8058
http://www.hebrewbooks.org/8059

V roku 1847/8 sa ujíma rabínského postu v Židovskej obci Mliečno(pri Šamoríne), kde nastupuje na miesto svojho už vtedy 90. ročného kolegu Jisaschara(Samuela/Salamona)Beera (1758-1848), ktorý onedlho po jeho nástupe zomrel. Tu pôsobí v celku 17 rokov. Svoje vedomosti zúročoval aj pri vedení miestnej ješivy, kde vychovával niekoľkých budúcich rabínov, z ktorých možno spomenúť aspoň mliečnanského rodáka, bratislavského talmudistu, rabína Salamona Lichtenfelda(1845-1937).

Ujváriho Židovský lexikon uvádza, že rok 1862, ale v skutočnosti rok 1864, bol pre rabína Bistrizara v podstate už posledným v Mliečne a bol na odchode, lebo bol pozvaný za rabína do Hegyaljamádu (Maďarsko). Ale na šabat 14.júla 1864, počas bohoslužeb náhle zomiera, zrejme na srdcový infarkt.

Rok narodenia rabína Bistrizara je nateraz ťažko presne určiť, pretože máme dva roky jeho narodenia. Z matriky sobášov z r. 1856, kde má uvedený vek 41 rokov, vychádza rok 1815 a v matrike zomrelých z r.1864 v roku jeho smrti je uvedený vek 47 rokov z čoho vychádza rok narodenia 1817. Narodil sa teda v jednom zo spomínaných rokov v Považskej Bystrici (odtiaľ prímenie Bistritz, Bistricar), v rodine (chýrneho rodu Gomperz-Emerich) tamojšieho rabína Kolonmota(Koloman/Kálmán) Kohna a manželky Cirl. Otec bol v podstate pri zrode Židovskej obce v Považskej Bystrici v r.1804 a bol aj literárne činný.

hrob rabína Davida Kohena v Trenčíne

Brat Meir Kohn Bistritz(1820-1892) bol známy literát. Starý otec s rovnakým menom David Kohn, bol rabínom v rokoch 1772(?)-1783 Trenčíne, kde pôsobil do svojej smrti v r.1783.

Počas svojho raného pôsobenia v Senici popri Judovi Aszudovi, sa oženil s tamojšou rodáčkou Chana/Hany Mandl(*1817),dcérou Simeon/Simona(1777-1867) a Mirjam/Elizabet(1798-1851)Mandl-ových. V tomto manželstve vieme len o jednej v Senici narodenej dcére Bila/Bele/Betty*1839,ale je možné, že sa ich tam narodilo viac.

V Mliečne sa narodili ešte deti:
Cilli*1849,Benjamin*1851-1867 (zomrel v Senici), Salamon*1852-1855,Emerich* 1852-1855, Emanuel*1854, Fany*1855-1856. Betty bola r.1859 vydatá za Samsona/Simona Quastalera(*1835-1917), syna Meira a Ester/Netty (1804-1866) z Réce, kde aj žili,neskôr aj v Senci.Ona pravdepodobne dožila u syna Moritza v Bratislave, kde je aj v r.1906 pochovaná.

Aj dcéra Cilli bola v r.1867 vydatá rovnako do Réce za Sigmunda Quastalera(*1842) syna Moritza(*1804),podľa všetkého bratranca Simona Quastalera. Syn Emanuel sa oženil v.1878 v Senci za Francisku Fischer(*1856),dcéru Zallela a Rosalie r.Kohn.

Manželka Hany v septembri 1855 v Mliečne skonala na vtedy častú choleru, vo veku 38 rokov. V rovnaký rok z tej istej príčiny zomreli aj dve z ich detí.

V decembri 1856 sa rabín Bistrizar znova žení s mladou Hany Fischer (*1830)dcérou Hermana a Netty z Réce.V tomto manželstve majú dve deti(Herman*1857, Ráchel*1862).

Ako kohen je pochovaný na kraji židovského cintorína v Mliečne. Nad jeho hrobom stála najprv pieskovcová maceva-náhrobok,časť z neho sa zachovala. Tento náhrobok bol neskôr vymenený za nový z kvalitnejšieho kameňa s rovnakým prepisom textu.