M O Š E S C H I C K 1807 –1879 Brezová/Sv.Jur/Chust

          M O Š E     S C H I C K

                      ben Josef 

                               1807 –1879

משה   שיק                                  

   

                           

                             

Maharam Schick, ako je celosvetovo známy,  sa narodil  1.3.1807 v Brezovej pod Bradlom rodičom Josefovi a Rajzl/Rebeke r.Frankl. Patril k veľkým rabínom Uhorska.  Jedenásť ročný išiel na štúdium k svojmu ujcovi rabínovi Jicchakovi Franklovi do Regensdorfu. Potom vo veku 14 rokov začal navštevovať bratislavskú Ješivu u Chatama Sofera, ktorého bol jeden z najzdarnejších žiakov.V r.1827 sa v Holíči oženil so sesternicou Gitl/Katarinou Frankl*1808, dcérou rabína Jicchaka Frankla.Býval tam asi desať rokov a v r.1837 bol zvolený za rabína vo Svätom Jure, pri Bratislave, kde založil a viedol ješivu. V roku 1861 odchádza za rabína do ukrajinského Chustu, kde sa presúva aj jeho Ješiva a má veľkú návštevnosť (až 800 študentov).

Rabín Schick bol včele rabínskej komunity, ktorá brojila za čistotu učenia, zachovávanie tradícií, teda za židovskú ortodoxiu.  

S prvou manželkou Gitl mali toto potomstvo:

Aron Chajim/Henrich*1829,Rebeka/Regina*1830(vyd.Gross), Chajla/Hany*1834, Josef*1836, Anna*1837,Blume/Betty* 1839,Ester(vyd.Wolf),Brejndl(vyd.Prager).

Druhá manželka bola Sara Rachel Arnstein r.Ehrman, vdova po bardejovskom rabínovi Chajimovi Abrahamovi Arnsteinovi (1806-1871)a dcéra Natana Eliho Ehrmana(1785-1865), rabína v Irši(dnes Albertirša,neďaleko Budapešti).

 Zomrel 25.1.1879 v Chuste, kde je pochovaný v oheli.

Jeho bratrancom bol David Schick, naposledy rabín v Tokaji.

 Práce:

• Chiduse ha-Maharam Schik - Novela na Talmud
• Derasot Maharam Schik - Kázne
• Sefer Maharam Schik al ha-Torah – komentáre k Tóre
• Maharam Schik al taryag mitsvot – komentáre k 613 prikázaniam
• responzá k všetkým 4 častiam Šulchan Aruch

 hrob rabína Schicka v Chuste

                                          hroby Schickovcov v Brezovej pod Bradlom

MOŠE CVI STERN 1822-1888 DOLNÝ ŠTÁL/ALISTÁL

            MOŠE CVI STERN

                             1822-1888

                        rabín v Alištáli  

                                            (Žitnoostrovskí rabíni)

Narodil sa rodičom Šlomo Sternovi rabínovi v Dolnom Štáli/Alistáli(jeden čas aj Hroboňovo) a Rachel/Rajzl r.Friedman, dcére Šolem Friedmana,predošlého rabína v Alistáli. Za manželku si vzal sesternicu Gitl/Katy r.Friedman, dcéru ujca Arona a tety Chany. Bežne používal meno Herman. Po otcovej smrti  sa niekedy po r.1844 ujíma rabínskeho úradu v Alistáli, kde pôsobí približne do polovice 70-tych rokov. Potom odchádza bývať do Dunajskej Stredy, kde mu v novembri r.1875 zomiera 50 ročná manželka. Žení sa potom po druhý krát s Mari Link.Ako rabín pôsobil celkom okolo 30. rokov 

Deti: Natan*25.12.1850A/DŠtál

          J. Marton*18.21852 A

          Leni*3.8.1853 A-12.11.1853A

         Jakob*1856 A-1919 DS

 +23.4.1879sob. S. Friedman v Galante(?) Rebeka/Regina r.Glaser*1860 Kurt,bat Rudolf ve Surl, -1924 

                                                       
              hrob manželky Gilt Stern 1825-1875   v DS

                         hrob ich syna Šlomo Leib Sterna v DS









https://parameter.sk/alistal-hitkozseg-rabbijai

doplňované 

JEHUDA ASZUD 1796-1866 DUNAJSKÁ STREDA

                          JEHUDA   ASZUD

                                 1796-1866 

      HLAVÝ RABÍN V DUNAJSKEJ STREDE
                       DUNASZERDEHELY


                                                   (Žitnoostrovskí rabíni)
 

                               

Jedna z najväčších ozdôb  a autorít uhorského židovstva Jehuda Aszud(alebo aj Aszad,Aszod,-on aj jeho syn sa podpisovali Aszud) pochádzala z Aszódu v peštianskej župe, kde sa narodil v r. 1796 v manželstve Jisraela a Čarny. Otec  bol krajčír, ale zomrel v čase keď mal Jehuda/Juda len osem rokov. Pri tej príležitosti mal nezvyklo na svoj vek smútočnú reč, kde pozorné ucho postrehlo nezvyčajné obdarovanie chlapca, čo predznačovalo jeho budúcnosť. Matka mala napriek sťaženým okolnostiam všetku snahu postarať sa o nadaného syna. Dostal sa na štúdia do dunajskostredkej Ješivy k rabínovi Áronovi Suditzovi -Büchlerovi, potom do moravského Mikulova /Nikolsburgu k chýrnemu Mordechajovi Benetovi, ktorý ho už ako osemnásť ročného určil za svojho pomocníka-učiteľa. Ako dvadsať dva ročný získava smichu-rabínsky diplom-ordinovanie. Potom sa na nejaký čas vrátil do Dunajskej Stredy, oženil sa a prehlboval svoje štúdiá. Manželka Ester r.Regner, bola dunajskostredská rodáčka, dcéra Meira a Cartl. Jej starý otec Icik Regner tu bol miestnym  šamesom (zomr.r.1803).

Ako tridsať ročný tu v r.1826 bol zvolený za dajana. Nasledovalo rabínske pôsobenie v obci Réca v r.1831 a za ňou v r.1835 mesto Senica. Popri tomto účinkovaní v Senici bol jeho mladým začínajúcim žiakom a kolegom nejaký čas aj neskorší mliečňanský rabín David Kohen Bistricar /Bistritz.  Od r.1852 je hlavným rabínom v Dunajskej Strede až do svojej smrti 7.júna 1866. Po ňom tu bol hlavným rabínom jeho syn, rabín nie menej významného mena,  Aron Šmuel Aszud(1830-1905),pred tým rabín v Kolte.

                                                       hrob rabína Aszuda v DS

                                               hrob manželky, rebecin Ester Aszud(1802-1867) v DS

hrob syna Mordechaja/Markusa Aszuda(1835-1863) v DS

                                               hrob syna Arona Šmuela Aszuda a jeho fotografia, rabína v DS

MOŠE MORDECHAJ/MARKUS BENEDIKT STUPAVSKÝ 1774-1849 STUPAVA/STAMPFEN

   MOŠE MORDECHAJ / MORDECHAJ BENET/

                           MARKUS BENEDIKT

                                  1774-1849

                        STUPAVSKÝ HLAVNÝ RABÍN

                              STAMPFEN/STOMFA

                     

 

Pochádzal s významnej rabínskej dynastie Benetovcov. Otec Jakob bol uznávaným rabínom, talmudistom v Bude.
Narodil sa v r.1774 v Bude a bol starším bratom podobne známeho velikána,nitrianskeho hlavného rabína Jecheskela-Ezechiela Ba/eneta(1776-1854,zomrel 78 ročný). Bol aj bratrancom rovnakomenného známeho talmudistu hlavného zemského rabína v Mikulove/Nikolsburgu(Morava) Mordechaja Beneta(1753-1829).

Pôsobil od r.1800 v Balassagyarmat, neskôr v rodisku Bude ako pomocný rabín a nakoniec od r.1815 až do smrti v Stupave, kde bol hlavným rabínom ako svedčí i text na jeho maceve, tridsať štyri rokov. Nachádzame ho spomenutého aj v mliečňanskej sobášnej matrike, kde tam v 12.júna 1844 sobášil Benedeka Schwarza a Juli Schwarz.  

Zomiera 75 ročný 24. kisleva/19.decembra r.1849 a je pochovaný v stupavskom cintoríne.

                                                    jh

                                   hrob rabína Beneta v Stupave

                hrob brata-  Jecheskela-Ezechiela Beneta(1776-1854)
                                          v Nitre

                                  

Zdroj:Židovský lexikon,ŠOA-matriky,ŽNO Nitra,
         cintoríny v Stupave  a v Nitre

DAVID DEUTSCH 1755 - 1831 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

              DAVID  DEUTSCH

                     1755 - 1831

                            rabín  

                        v   NOVOM MESTE NAD VÁHOM 

                                          (Žitnoostrovskí rabíni)

                         

              nová podoba náhrobku rabína Davida Deutscha

Pochádzal zo známej dynastie Deutschovcov, v ktorej bolo mnoho rabínov. Narodil sa v Nitre 17.chešvanu/22.10.1755/6, ako syn tamojšieho rabína Menachem Mendl Deutscha(pôsobil aj v Kittze) a Rajzl. Bol vnukom Mordechaja Deutscha, hlohoveckého rabína. Za manželku mal Mirjam r.Deutsch,ktorá ho predišla len o niekoľko mesiacov skôr, toho istého roku 1831.  Štúdiá absolvoval v Prahe. Bol žiakom Meir Barbyho a Ezechiela Landaua. Na prelome 18.a 19. storočia bol už známy ako ctený gaon-učenec, ako aj  svojim dielom Ohel David. Pôsobil v meste Jemnice v Čechách /Morava (1784-90), potom vo Frauenkirchen(1790), v Dunajskej Strede(1800) a nakoniec v Novom Meste nad Váhom, od r.1810 do smrti 22.sivanu/3.júna 1831,vo veku 75 r. Zachovala sa spomienka, že ho mal vo veľkej úcte samotný veľký rabín Chatam Sofer, ktorý sa vraj po jeho pohrebe modlil pri jeho hrobe štyri hodiny. Iná, z knihy Pamäti dunajskostredskej obce od Alfreda Engela hovorí, že raz v noci dorazil do Ješivy Chatama Sofera a aby nikoho nerušil ľahol si do jedného rohu na svoj batoh a zaspal.Keď v polnočnom čase vošiel svetoznámy gaon do Ješivy a uzrel ho tam, bol šokovaný a rozčúlene hovoril svojim žiakom:,,Tóra leží na zemi a vy to nevidíte!" A nariadil pôst, ktorý sa vzťahuje na prípad upadnutia Tóry.  V súčasnej podobe starého Židovského cintorína, kedysi veľkého a pre vek-historicitu vzácneho, je v podstate jeho hrob jediným obnoveným hrobom s ohelom, o čo sa pričinilo potomstvo z cudziny.

Jeho zaťom bol Meir Asch, známy rabín z Užhorodu.

Deti: Menachem Deutsch; Jechezkel Deutsch; Jehuda Leib Deutsch; Chana Eisenstaedter (Deutsch),Ester Jitl Saltzer(Deutsch),Šmuel Deutsch,+1

ďalšie potomstvo:prasynovec rabín Moses Löwinger(Mliečno,Vác), vnuci:rabíni Aschovci(Užhorod a okolie),rabín Moše Weiss(Zborov),rabín Menachem Mendl Kohn(Huncovce) a ď.

pravdepodobne brat a potom synovec:Cvi Hirš Deutsch,rabín v Námestove, Pinchas Deutsch rabín v Ilave

Diela: 6 zväzkové dielo-Ohel David I.(Viedeň 1822)II.časť posmrtne(Bratislava 1836) III.časť(Užhorod 1867),Výklady k Hagade Imre Jauser(Užhorod 1864),Imré Es(Mukačevo 1901)

                      ohel rabína Deutscha