M O S E S P O L L A K 1842/5-1888

M O S E S    P O L L A K
                1842/5-1888

                                (Žitnoostrovskí rabíni)


Moše/Moses/Moritz Pollak sa narodil v Dunajskej Strede. Bol z pokolenia Levi. Z dvoch matrík sobášnej a úmrtnej vychádzajú rozdielne  roky jeho narodenia, teda r.1842,alebo 1845. Bol synom rabína-asesora v Bonyháde  Jicchaka Sekel Pollaka(1813-1891) a Hany r.Adler(1808-1878). Po otcovej línii bol potomkom Jicchaka Zekela Spitza(zomr.r.1768), prvého z rabínov v Bonyháde. Študoval v rodisku v ješive u chýrneho gaona Jehudu Aszuda a zrejme po jeho smrti, v r.1866 odišiel aj do  Pressburgu/Bratislavy ku Ketav Soferovi. V Zlatých Klasoch ho 24.5.1864  vtedajší rabín Simon Juda Fonfeder sobáši s Jitl/Juliou Löwingerovou *1840, dcérou talmudistu Eliezera Cvi Löwingera (1797-1883)a Lea /Leni r.Hönig(1804-1868). Tu i začas žili a narodili sa im tu štyri deti,  ďalšie tri v Bonyháde. V r.1872 je pozvaný za rabína do Bonyhádu, kde sa spolupodieľal na vzniku a chode ješivy. Pôsobil tu do svojej včasnej smrti 9.10.1888 vo veku 43 r.Synovia Abraham a Israel boli tiež rabínmi v Bonyháde. Dcéra Lea bola vydatá za známeho rabína už vdovca, Jesaju Silbersteina (1857-1930,naposledy vo Váci)no po roku  manželstva zomrela pri pôrode. On sa potom znova oženil.
V ortodoxnom židovskom svete ho dodnes poznajú pre jeho diela Va jedaber Moše(1894-95), Tikun Moše(1894-99) a Birkat Moše(1911).

ABRAHAM ZWEBNER 1801-1876

                 ABRAHAM ŠAG ZWEBNER 
                                     
                                      1801-1876
                                  
      rabín v Častej,Kobersdorfe a Jeruzaleme

foto:www.geni.com 
                                                              

Abraham Šag(Shaag)Zwebner patril k ceneným žiakom Chatama Sofera a Jicchaka Frankela. Narodil sa v Hlohovci v marci r.1801. Jeho otec Jehuda Leib Šag, ktorý zomrel včasne už v r.1805, bol popredný talmudista,žiak Jechezkela Landaua. Za prvú manželku mal Rebeku Leu /Leni (1801/2-1863),dcéru učenca,rabína Arona Spitza naposledy pôsobiaceho v Holíči,autora o.i.diela ,,Toras Jechezkel".        K prvým jeho pôsobiskám patrila dedina Častá (nem.Schattmansdorf /Schutelsdorf, maď.Cseszte/ Csaszta),neďaleko Modry.Tu bol už v 40.-tych rokoch, možno i skôr. Na začiatku 50.-tych rokov ho už nachádzame v novom pôsobisku Kobersdorfe/ Kabold/Kokošovce v dnešnom rakúskom Burgenlande,kde nastupuje po smrti rabína Davida Alta/Eibenitz(1775-1850). Za jeho čias tu bola v r.1860 postavená pekná synagoga. Bol účastníkom Židovského kongresu v prospech ortodoxie v r. 1868. V marci r.1863 mu zomiera manželka Leni, no v novembri sa ako 61 ročný žení po druhý krát s Betty Openheim(*1809) z vtedajšieho Pressburgu. Niekedy v januári(máji?) r.1873 sa napĺňa jeho sen a sťahuje sa do Erec Jisrael, do Jeruzalema. Tu žil tri roky do svojej smrti v marci r.1876, krátko pred svojimi 75.-mi narodeninami. Pochovaný je na Olivovej hore v Jeruzaleme. Posmrtne mu potomstvo vydalo jeho prácu Ohel Abraham. Jeho záver života sa spomína v novšej českej knihe ,,Rabíni naší doby“ v súvislosti s jeho žiakom pochádzajúcim z Vrbového, Josefom Chajimom Sonnenfeldom(1848-1932). Tento žil neskôr v Kobersdorfe, ktorý vlastne vycestoval do  Palestíny s ním a neskôr sa tu stal popredným gaonom. Bol svedkom jeho posledných chvíľ. Pri snahe zohnať mu rýchlo lekára, keď ho našiel doma s jeho synom bezvládneho, si zlomil nohu s následkami do konca života. On sprevádzal v r.1927 prezidenta Masaryka v Jeruzaleme pri jeho návšteve Svätej zeme. 

                                  

 hrob rabína Zwebnera a jeho žiaka rabína Sonnenfelda
 v Jeruzaleme