SAMUEL MENACHEM KLEIN
1883-1925
rabín v Sečovciach
toto foto M.S.Frank
Životopisné náčrty rabínov z územia Slovenska(resp.niekdajšieho Uhorska)v rodinných súvislostiach, na základe bádania autora blogu Jána Heveru + príbuzný blog k dejinám Židovstva od rovnakého autora : betkvarotjudaica.blogspot.sk
rabín Ješaja Zigmond Büchler(1860-1941)
VÝZNAMNÍ RABÍNI VO VRBOVCIACH
V 19.STOROČÍ
Leib Holeschou Orenberg do r.1838
Jakob Chajim Bäck od r.1838 do r.1848
Josef Hönig od r.1850 do r.1860
Emanuel Deutsch(1822-1876) od r.1860 do r.1875
vypomáha Izak Signer zo Sobotišťa
Emanuel Feuer od r.1875 do 1886
Salamon Jung od r.1886 do 1923
Samuel Deutschländer
1806 - 1883
rabín v Púchove
220 rokov od narodenia
Samuel Deutschländer sa narodil v roku 1806 v moravských Boskoviciach v rodine učenca Mosesa Wassertrillinga(Moše Boskowitz), ktorý mal korene v nemeckom meste Oschatz a patril medzi významné osobnosti miestnej židovskej obce. Samuel neskôr prijal priezvisko Deutschländer, ako vyjadrenie svojho pôvodu z Nemecka.
Základné vzdelanie získal v rodných Boskoviciach. Následne pokračoval v štúdiu v prešporskej ješive, pod vedením známeho rabínskeho velikána Chatama Sofera. Svoje vzdelanie si rozšíril aj štúdiom v Prahe, kde sa venoval predovšetkým filológii.
Počas revolučných udalostí roku 1848 sa aktívne zapojil do verejného života a pôsobil ako veliteľ v Banskej Bystrici. Neskôr bol zlomyseľnou osobou na základe nepravdivých obvinení zo spolupráce s maďarským generálom Györgyom Klapkom zatknutý žandármi a odvlečený z Púchova do Trenčína a následne do Komárna, kde zostal internovaný až do uzavretia konfliktu. Na jeho obranu vystúpili viacerí kolegovia i kresťanskí duchovní protestantského i katolíckeho vyznania. Bol potom rehabilitovaný a vrátil sa do Púchova, kde žil už dávnejšie pred revolúciou.
Po úmrtí 89 ročného púchovského rabína Josefa Lichtensteina (*1786-1875) bol v roku 1875 menovaný za rabína púchovskej židovskej obce. Vo svojej duchovnej a vedeckej činnosti sa venoval aj filozofii a etike. Osobitný záujem prejavoval o dielo Aristotela, ktorého etické spisy dlhé roky prekladal a interpretoval v kontexte židovskej literatúry. Svojím prekladom Aristotelovej Etiky nahradil dovtedy používaný, no nedostatočný preklad Meira Warischa.
Jeho manželkou bola Frumet Fany Schönthal-ová (*1810 –1878), ktorá zomrela päť rokov pred ním. Manželia mali podľa dostupných zistení osem detí, pričom väčšina z nich sa narodila v Púchove:
Magdalena Deutschländer-ová (*1831-1907), manžel: Josef Deszberg
Rachel Rosa Deutschländerová (*1833), manžel: Moritz Hirsch Kohn
Karolina Deutschländerová (*1836), manžel: Jakob Braun
Moritz Deutschländer (*1837), manželka: Kati Hellerová
Friderika Deutschländerová (*1841), manžel: Herman Bodansky
Nesanel Natan Deutschländer (*1. apríl 1844 Púchov – 26. október 1894 Berlín), rabín v Berlíne
Salamon Deutschländer (*25. august 1847), manželka: Kati Kohnová
Moses Deutschländer (*3. september 1852 Púchov)
Významným pokračovateľom rodinnej rabínskej tradície bol syn Nesanel Natan Deutschländer, ktorý pôsobil ako rabín v Berlíne. Na jeho pôsobenie nadviazal aj jeho syn, rabín Dr. Samuel Leo Deutschländer (*1889 – 1935).
Samuel Deutschländer patrí medzi významné osobnosti dejín židovskej komunity v Púchove. Bol vzdelancom s rozsiahlym rabínskym a filologickým vzdelaním, účastníkom spoločenských a politických udalostí svojej doby, prekladateľom klasických filozofických diel a duchovným vodcom, ktorý významne ovplyvnil náboženský a kultúrny život miestnej židovskej obce v druhej polovici 19. storočia.
Ešte 13.februára 1883 je zapísané v matrike jeho posledné sobášenie.
Zomiera 15. augusta 1883 v Púchove vo veku 77 rokov. Žiaľ pre zlý stav púchovského cintorína, kde je množstvo náhrobkov popadaných, alebo aj zvetraných sa nateraz nepodarilo identifikovať hrob rabína.
Jozua/Jehošua Bu(chs)xbaum
(1877-1944)
rabín v Zlatých Klasoch a Galante
Pochádzal z mesta Pápa v Maďarsku, kde sa narodil rodičom Josefovi Buxbaumovi a Malke Fabian, 22.februára 1877. Matka mu v apríli r.1880 zomiera a otec sa po druhý krát oženil s Kati Blum. Vyučil sa za obuvníka a popri tom bol žiakom miestneho dajana Mošeho Josefa Hoffmana(1843-1928), ktorý v ňom spozoroval potenciál. Potom ho poslal do Deutschkreutz/ Sopronkeresztúru, kde napredoval v ješive. Dostal sa až do Huncoviec do ješivy vedenej chýrnym rabínom Samuelom Rosenbergom, ktorý sa o ňom neskôr pochvalne vyjadril, že patrí medzi jeho najlepších žiakov a že bude veľký pre Izrael. Na začiatku 20.storočia sa dostáva do Sátoraljaújhely, kde je v pozícii talmudistu. V júli r.1902 sa tu žení s Mirjam/Margit Mária/Bloch(1883-1944),dcérou Majera Chajima Blocha a Reginy Weinstok. Jej otec tu bol krčmárom, kde vypomáhal aj čerstvý zať a je svojím svokrom podporovaný. Jozua a Malka mali pokiaľ vieme, deväť detí, z ktorých niektoré sa narodili ešte v Sátoraljaújhely. V r.1910 sa dostáva za rabína do Zlatých Klasov (Gross Magendorf/Nagy Magyar- nie Veľký Meder!),kde strieda rabína Saula Bracha, ktorý odchádza do Carei/Nagykároly(Rumunsko)a potom do Košíc. Tu po ňom pokračuje aj vo vedení ješivy. Je tu do r.1923, kedy odchádza do Galanty, podľa čoho je potom aj identifikovaný, ako rebe z Galanty. Tu oproti Zlatým Klasom aj ohľadne ješivy bolo aj kapacitne viac priestoru. Tu nahrádza dovtedajšieho vodcu ješivy a kehily,rabína Josefa Cvi Duschinského (1867-1948), ktorý odchádza do Chustu (Ukrajina) a neskôr odtiaľ do Jeruzalema. Je hodno si povšimnúť zaujímavosť, že s mestom Sátoraljaújhely a Zlatými Klasmi je dlhodobejšie prepojenie. V polovici 19.storočia sa zo Zlatých Klasov síce na čas cez Vrbové, dostáva do Sátoraljaújhely rabín Jirmejahu Löw, ktorý tu je aj pochovaný v r.1874. Aj rabín Saul Brach sa istý čas pred nástupom do Zlatých Klasov zdržoval v Sátoraljaújhely a mal odtiaľto manželku. V Sátoraljaújhely pôsobil do holokaustu aj rabín Samuel Roth pochádzajúci zo Šamorína.
Rabín Jozua Buxbaum bol aj literárne činný. Zahynul v júni r.1944 aj s ďašími z rodiny a kehily počas šoa v Osvienčime/ Auschwitz.
Potomkovia žili po vojne aj v Izraeli.
MOŠE SAMUEL SCHILL
1839-1927
dajan,talmudista,šochet,mohel
Bratislava
Narodil sa 5.októbra 1839 v Óbude, rodičom Josuovi Leib Schillovi(1816-1876) a Jitl Julii(1816-1852).Otec tu bol dajanom,mohelom, rovnako neskôr v Györi. Moše Šmuel bol žiakom Ketav Sofera a smichu získal v r.1866. Jeho prvá manželka bola Rebeka Regina Gelber(1845-1884),dcéra Judu Leiba Gelbera a Gitl r.Gomperz. Zdá sa,že toto manželstvo bolo bezdetné. Po tom čo v auguste r.1884 ovdovel, sa zakrátko oženil s Chanou Johanou Grünsfeld (1862-1917), dcérou Benjamina Zéva Wolfa Grünsfelda a Ester r.Löwy. Tu podľa všetkého mali deväť detí. Obaja spomenutí svokrovia boli vážené a duchovne činné osobnosti v prešporskej obci.
V Prešporku(Bratislave)je mohelom od r.1878. V tejto úlohe ho v priebehu 80.tych a 90.tych rokov niekoľkokrát nachádzame aj mliečňansko-šamorínskej matrike.
Zomrel po vyše 60.ročnom tunajšom účinkovaní, v nedožitých 88 rokoch svojho života,9.júla 1927.Pochovaný je na ortodoxnom cintoríne v Bratislave. Ešte začiatkom 20.storočia krátko po sebe pochoval tri svoje dospievajúce deti(Pinchas Šlomo, Cartl Zimle, Meir Jakob Cvi).
Jeho syn Josua Leib Schill(1885-1943)posedný rabín v Pezinku, zahynul v šoa.
Aron Arnold Gutenplan sa narodil r.1862 v Mukačeve, rodičom Israelovi Berovi Gutenplanovi a Ester r.Kacz.
V 1880-tych rokoch žije v Dunajskej Strede, kde pravdepodobne študoval v Ješive.
V októbri r.1885 sa oženil s tunajšou rodáčkou Ricechou Rezi Reisz, dcérou Abrahama a Bele. Koncom 80.tych rokov bol rabínskym asesorom žid.obce Mliečno a žil nakrátko v jej filiálnej dedine Vojka(nad Dunajom pri Šamoríne). Práve v tomto čase v tejto dedine(a vedľajšom blízkom Dobrohošti) žilo toľko Židov, že mali aj modlitebňu. Manželom Gutenplanovcom sa tu narodili dve deti, Sara a Abraham. Celkom vieme o štyroch ich deťoch. V roku 1891 Arnoldovu rodinu už nachádzame v Holiciach, kde sa v polovici 80.tych rokov konštituovala filiálna žid.obec Dunajskej Stredy s modlitebňou aj novým cintorínom. Potom do holokaustu žijú v maďarskej obci Beled. Tu mu v r.1935 zomiera manželka Rezi. Arnold je v r.1944, tak ako aj ďalší z komunity deportovaný do Osvienčimu, kde s dcérou Sárou zahynul.
Syn Abraham Gutenplan, ktorý sa narodil v spomenutej Vojke 2.júla 1889, bol neskôr rabínom v obci Tinnye neďaleko Budapešti.Ako popredný rabín žil a pôsobil po vojne v Jeruzaleme, kde zomrel v 26.augusta 1951.Bol autorom diela Keter Tora. Za manželku mal Gitl Reichardt z Kolty (1884- ?), dcéru miestneho rabína Meyra Reichardta. Po otcovi bola aj pravnučkou rabína-gaona Jehudu Aszuda(Asod,Aszad).