ALBERT - IRŠA
rabíni 19.storočia
rabín Ješaja Zigmond Büchler(1860-1941)
Životopisné náčrty rabínov z územia Slovenska(resp.niekdajšieho Uhorska)v rodinných súvislostiach, na základe bádania autora blogu Jána Heveru + príbuzný blog k dejinám Židovstva od rovnakého autora : betkvarotjudaica.blogspot.sk
rabín Ješaja Zigmond Büchler(1860-1941)
VÝZNAMNÍ RABÍNI VO VRBOVCIACH
V 19.STOROČÍ
Leib Holeschou Orenberg do r.1838
Jakob Chajim Bäck od r.1838 do r.1848
Josef Hönig od r.1850 do r.1860
Emanuel Deutsch(1822-1876) od r.1860 do r.1875
vypomáha Izak Signer zo Sobotišťa
Emanuel Feuer od r.1875 do 1886
Salamon Jung od r.1886 do 1923
Samuel Deutschländer
1806 - 1883
rabín v Púchove
220 rokov od narodenia
Samuel Deutschländer sa narodil v roku 1806 v moravských Boskoviciach v rodine učenca Mosesa Wassertrillinga(Moše Boskowitz), ktorý mal korene v nemeckom meste Oschatz a patril medzi významné osobnosti miestnej židovskej obce. Samuel neskôr prijal priezvisko Deutschländer, ako vyjadrenie svojho pôvodu z Nemecka.
Základné vzdelanie získal v rodných Boskoviciach. Následne pokračoval v štúdiu v prešporskej ješive, pod vedením známeho rabínskeho velikána Chatama Sofera. Svoje vzdelanie si rozšíril aj štúdiom v Prahe, kde sa venoval predovšetkým filológii.
Počas revolučných udalostí roku 1848 sa aktívne zapojil do verejného života a pôsobil ako veliteľ v Banskej Bystrici. Neskôr bol zlomyseľnou osobou na základe nepravdivých obvinení zo spolupráce s maďarským generálom Györgyom Klapkom zatknutý žandármi a odvlečený z Púchova do Trenčína a následne do Komárna, kde zostal internovaný až do uzavretia konfliktu. Na jeho obranu vystúpili viacerí kolegovia i kresťanskí duchovní protestantského i katolíckeho vyznania. Bol potom rehabilitovaný a vrátil sa do Púchova, kde žil už dávnejšie pred revolúciou.
Po úmrtí 89 ročného púchovského rabína Josefa Lichtensteina (*1786-1875) bol v roku 1875 menovaný za rabína púchovskej židovskej obce. Vo svojej duchovnej a vedeckej činnosti sa venoval aj filozofii a etike. Osobitný záujem prejavoval o dielo Aristotela, ktorého etické spisy dlhé roky prekladal a interpretoval v kontexte židovskej literatúry. Svojím prekladom Aristotelovej Etiky nahradil dovtedy používaný, no nedostatočný preklad Meira Warischa.
Jeho manželkou bola Frumet Fany Schönthal-ová (*1810 –1878), ktorá zomrela päť rokov pred ním. Manželia mali podľa dostupných zistení osem detí, pričom väčšina z nich sa narodila v Púchove:
Magdalena Deutschländer-ová (*1831-1907), manžel: Josef Deszberg
Rachel Rosa Deutschländerová (*1833), manžel: Moritz Hirsch Kohn
Karolina Deutschländerová (*1836), manžel: Jakob Braun
Moritz Deutschländer (*1837), manželka: Kati Hellerová
Friderika Deutschländerová (*1841), manžel: Herman Bodansky
Nesanel Natan Deutschländer (*1. apríl 1844 Púchov – 26. október 1894 Berlín), rabín v Berlíne
Salamon Deutschländer (*25. august 1847), manželka: Kati Kohnová
Moses Deutschländer (*3. september 1852 Púchov)
Významným pokračovateľom rodinnej rabínskej tradície bol syn Nesanel Natan Deutschländer, ktorý pôsobil ako rabín v Berlíne. Na jeho pôsobenie nadviazal aj jeho syn, rabín Dr. Samuel Leo Deutschländer (*1889 – 1935).
Samuel Deutschländer patrí medzi významné osobnosti dejín židovskej komunity v Púchove. Bol vzdelancom s rozsiahlym rabínskym a filologickým vzdelaním, účastníkom spoločenských a politických udalostí svojej doby, prekladateľom klasických filozofických diel a duchovným vodcom, ktorý významne ovplyvnil náboženský a kultúrny život miestnej židovskej obce v druhej polovici 19. storočia.
Ešte 13.februára 1883 je zapísané v matrike jeho posledné sobášenie.
Zomiera 15. augusta 1883 v Púchove vo veku 77 rokov. Žiaľ pre zlý stav púchovského cintorína, kde je množstvo náhrobkov popadaných, alebo aj zvetraných sa nateraz nepodarilo identifikovať hrob rabína.
Jozua/Jehošua Bu(chs)xbaum
(1877-1944)
rabín v Zlatých Klasoch a Galante
Pochádzal z mesta Pápa v Maďarsku, kde sa narodil rodičom Josefovi Buxbaumovi a Malke Fabian, 22.februára 1877. Matka mu v apríli r.1880 zomiera a otec sa po druhý krát oženil s Kati Blum. Vyučil sa za obuvníka a popri tom bol žiakom miestneho dajana Mošeho Josefa Hoffmana(1843-1928), ktorý v ňom spozoroval potenciál. Potom ho poslal do Deutschkreutz/ Sopronkeresztúru, kde napredoval v ješive. Dostal sa až do Huncoviec do ješivy vedenej chýrnym rabínom Samuelom Rosenbergom, ktorý sa o ňom neskôr pochvalne vyjadril, že patrí medzi jeho najlepších žiakov a že bude veľký pre Izrael. Na začiatku 20.storočia sa dostáva do Sátoraljaújhely, kde je v pozícii talmudistu. V júli r.1902 sa tu žení s Mirjam/Margit Mária/Bloch(1883-1944),dcérou Majera Chajima Blocha a Reginy Weinstok. Jej otec tu bol krčmárom, kde vypomáhal aj čerstvý zať a je svojím svokrom podporovaný. Jozua a Malka mali pokiaľ vieme, deväť detí, z ktorých niektoré sa narodili ešte v Sátoraljaújhely. V r.1910 sa dostáva za rabína do Zlatých Klasov (Gross Magendorf/Nagy Magyar- nie Veľký Meder!),kde strieda rabína Saula Bracha, ktorý odchádza do Carei/Nagykároly(Rumunsko)a potom do Košíc. Tu po ňom pokračuje aj vo vedení ješivy. Je tu do r.1923, kedy odchádza do Galanty, podľa čoho je potom aj identifikovaný, ako rebe z Galanty. Tu oproti Zlatým Klasom aj ohľadne ješivy bolo aj kapacitne viac priestoru. Tu nahrádza dovtedajšieho vodcu ješivy a kehily,rabína Josefa Cvi Duschinského (1867-1948), ktorý odchádza do Chustu (Ukrajina) a neskôr odtiaľ do Jeruzalema. Je hodno si povšimnúť zaujímavosť, že s mestom Sátoraljaújhely a Zlatými Klasmi je dlhodobejšie prepojenie. V polovici 19.storočia sa zo Zlatých Klasov síce na čas cez Vrbové, dostáva do Sátoraljaújhely rabín Jirmejahu Löw, ktorý tu je aj pochovaný v r.1874. Aj rabín Saul Brach sa istý čas pred nástupom do Zlatých Klasov zdržoval v Sátoraljaújhely a mal odtiaľto manželku. V Sátoraljaújhely pôsobil do holokaustu aj rabín Samuel Roth pochádzajúci zo Šamorína.
Rabín Jozua Buxbaum bol aj literárne činný. Zahynul v júni r.1944 aj s ďašími z rodiny a kehily počas šoa v Osvienčime/ Auschwitz.
Potomkovia žili po vojne aj v Izraeli.
MOŠE SAMUEL SCHILL
1839-1927
dajan,talmudista,šochet,mohel
Bratislava
Narodil sa 5.októbra 1839 v Óbude, rodičom Josuovi Leib Schillovi(1816-1876) a Jitl Julii(1816-1852).Otec tu bol dajanom,mohelom, rovnako neskôr v Györi. Moše Šmuel bol žiakom Ketav Sofera a smichu získal v r.1866. Jeho prvá manželka bola Rebeka Regina Gelber(1845-1884),dcéra Judu Leiba Gelbera a Gitl r.Gomperz. Zdá sa,že toto manželstvo bolo bezdetné. Po tom čo v auguste r.1884 ovdovel, sa zakrátko oženil s Chanou Johanou Grünsfeld (1862-1917), dcérou Benjamina Zéva Wolfa Grünsfelda a Ester r.Löwy. Tu podľa všetkého mali deväť detí. Obaja spomenutí svokrovia boli vážené a duchovne činné osobnosti v prešporskej obci.
V Prešporku(Bratislave)je mohelom od r.1878. V tejto úlohe ho v priebehu 80.tych a 90.tych rokov niekoľkokrát nachádzame aj mliečňansko-šamorínskej matrike.
Zomrel po vyše 60.ročnom tunajšom účinkovaní, v nedožitých 88 rokoch svojho života,9.júla 1927.Pochovaný je na ortodoxnom cintoríne v Bratislave. Ešte začiatkom 20.storočia krátko po sebe pochoval tri svoje dospievajúce deti(Pinchas Šlomo, Cartl Zimle, Meir Jakob Cvi).
Jeho syn Josua Leib Schill(1885-1943)posedný rabín v Pezinku, zahynul v šoa.
Aron Arnold Gutenplan sa narodil r.1862 v Mukačeve, rodičom Israelovi Berovi Gutenplanovi a Ester r.Kacz.
V 1880-tych rokoch žije v Dunajskej Strede, kde pravdepodobne študoval v Ješive.
V októbri r.1885 sa oženil s tunajšou rodáčkou Ricechou Rezi Reisz, dcérou Abrahama a Bele. Koncom 80.tych rokov bol rabínskym asesorom žid.obce Mliečno a žil nakrátko v jej filiálnej dedine Vojka(nad Dunajom pri Šamoríne). Práve v tomto čase v tejto dedine(a vedľajšom blízkom Dobrohošti) žilo toľko Židov, že mali aj modlitebňu. Manželom Gutenplanovcom sa tu narodili dve deti, Sara a Abraham. Celkom vieme o štyroch ich deťoch. V roku 1891 Arnoldovu rodinu už nachádzame v Holiciach, kde sa v polovici 80.tych rokov konštituovala filiálna žid.obec Dunajskej Stredy s modlitebňou aj novým cintorínom. Potom do holokaustu žijú v maďarskej obci Beled. Tu mu v r.1935 zomiera manželka Rezi. Arnold je v r.1944, tak ako aj ďalší z komunity deportovaný do Osvienčimu, kde s dcérou Sárou zahynul.
Syn Abraham Gutenplan, ktorý sa narodil v spomenutej Vojke 2.júla 1889, bol neskôr rabínom v obci Tinnye neďaleko Budapešti.Ako popredný rabín žil a pôsobil po vojne v Jeruzaleme, kde zomrel v 26.augusta 1951.Bol autorom diela Keter Tora. Za manželku mal Gitl Reichardt z Kolty (1884- ?), dcéru miestneho rabína Meyra Reichardta. Po otcovi bola aj pravnučkou rabína-gaona Jehudu Aszuda(Asod,Aszad).
Samuel Bürger
1842 - 1906
dajan,talmudista,mohel
Šamorín, Galanta
foto:Ľ.Partošová
V Šamoríne-Mliečne sa po odchode posledného hlavného rabína Izaka Adlera do Jeruzalema(1880,kde však zakrátko r.1881 zomrel) na celé desaťročie až po ďalšieho hlavného rabína Bernáta Fischera(1890)objavuje viacero zastupujúcich rabínov či podrabínov(Samuel Oszadt,Ignaz Schwarz, Benei( Bencze) Neuman, Arnold Gutenplan.) Medzi nimi zaujal miesto na päť ročné obdobie aj dajan, talmudista Samuel Bürger, rodák z Pápy(syn Josefa a Fradl), pôsobiaci tu v rokoch 1880 až 1885. V manželstve s Genendl/Netti Weiner (vzniklo v r.1866 vo Vépi)sa im tu v tomto čase narodilo ich štvrté dieťa(zo šiestich) Abraham*1880. Podľa rodísk potomstva môžeme sledovať cesty účinkovania v rámci Uhorska(Zala-Mihályfa,Jánosháza). Od roku 1886 žil dvadsať rokov v Galante. Zomrel 9.augusta 1906. Pochovaný je na cintoríne v Galante aj s manželkou, ktorá zomrela v r.1911.
Genendl Bürger foto:Ľ.Partošová